Názov: Mestská záhrada, diplomová práca, 2022
Miesto: Budapešť, Maďarsko
Konzultanti: Balázs Marián DLA*, Dominika Tihanyi DLA*, Kinga German Phd

Záhrady boli odjakživa základným prvkom ľudského obydlia a spolu s domom tvorili neoddeliteľnú súčasť domova. S urbanizáciou sa však záhrady oddelili od príbytkov a dnes existujú prevažne ako súkromný luxus alebo v podobe komunitných záhrad. Oddelenie nezmenilo len priestorovú realitu záhrad, ale narušilo aj rituály a praktiky, ktoré ich sprevádzali. Toto viedlo k strate určitých aspektov každodenného života, ktoré v súčasnej spoločnosti čoraz viac chýbajú.

Moja diplomová práca sa zaoberá týmito otázkami a navrhuje architektonickú odpoveď na meniacu sa úlohu záhrad v meste. Návrh zohľadňuje nielen priestorový a rituálny význam záhrad, ale aj širšie ekonomické, sociálne a politické výzvy súčasného urbanizmu. Cieľom je vytvoriť skupinu priestorov, ktoré dokážu zmierniť napätia neustále sa meniaceho mestského prostredia a obnoviť pocit stability a spolupatričnosti.

V dnešnom neoliberálnom meste sa obyvatelia aj mestské záhrady často ocitajú v neistých, prechodných pozíciách. Komunitné záhrady, ktoré vznikajú najmä na dočasne dostupných brownfieldoch, postrádajú trvalosť – komunity sú nútené sa sťahovať podobne ako nájomníci, čo narúša stabilitu a možnosť hlbších sociálnych a priestorových väzieb. Táto nestabilita bráni vytváraniu trvalých rituálov a skutočného pocitu domova.

Môj projekt navrhuje nový typ mestskej záhrady, ktorá si zachováva trvalý domov, no zároveň si ponecháva otvorenú, adaptabilnú štruktúru typickú pre komunitné záhrady. Vybraná lokalita – pri synagóge na Dohány ulici v Budapešti (Dohány utca 10 a Síp utca 8–10) – predstavuje vzácnu mestskú enklávu s existujúcimi a čiastočne zbúranými budovami, ktoré ponúkajú jedinečnú príležitosť integrovať nové komunitné priestory do historického jadra mesta.

Intervencia zavádza medzi tehlové budovy prefabrikovaný stĺpový skelet, ktorý poskytuje priestor pre bývanie, trhy, produkciu a vzdelávanie popri spotrebe. Pripojené skleníky slúžia nielen na pestovanie, ale sú aj neoddeliteľnou súčasťou technickej infraštruktúry budov, vďaka čomu sa záhrada stáva funkčnou a neoddeliteľnou súčasťou architektúry.

Tento prístup posilňuje mestskú produkciu potravín a podporuje ekonomickú autonómiu mesta, pričom uzavretý charakter skleníka zachováva pocit útočiska. Na rozdiel od dočasnosti väčšiny mestských záhrad je tento projekt zámerne navrhnutý ako trvalý prvok mesta – poskytuje stabilitu a autonómiu komunite v prostredí neustálych mestských premien.

Novým pohľadom na mestskú záhradu ako na trvalý a integrovaný prvok sa projekt snaží obnoviť stratené rituály, podporiť komunitu a vytvoriť odolný, produktívny a zmysluplný priestor pre mestský život.